V maďarčine je veľa slov, ktoré v slovenskom preklade vyvolávajú úsmevy. Tak napríklad ”vendéglö” v preklade znamená hostinec, no v doslovnom preklade ”vendég” je hosť, a ” lö” značí strieľať. Tak by sme potom podstatné meno ”vendéglö” mohli preložiť, ako ” hosť strieľa”. Podobne je to aj zo slovom ”kövér”. Podstatné meno ” kö” je kameň, a ”vér” je krv. V doslovnom preklade by ”kövér” v slovenčine znelo ako ” kamenná krv”. Podstatné meno ”tolvaj” je v preklade zlodej. No ak by sme analyzovali, ”tol” je perie a ”vaj” je maslo. Čiže ”tolvaj” by znel ako ”peromaslo”. Slovíčko ”fájdalom” v maďarčine znamená bolesť, no v doslovnom preklade je ”fáj” bolesť a ”dalom” je pieseň. Ergo, v doslovnom preklade by ”fájdalom” znelo ako ”bolestná pieseň”, Napríklad podstatné meno ”ördög” značí čerta. No v preklade ”ör” je strážca a ”dög” je zdochlina, čo by značilo, že ”ördög” je ”zdochnutý strážca (vartáš)”. Podstatné meno ”holnap” značí zajtrajšok. V skutočnosti v maďarčine ”hol” je kde, a ”nap” je slnko alebo deň. V doslor>vnom preklade z maďarčiny do slovenčiny by ”holnap” znamenalo ”kde deň”, alebo ”kde slnko”. Ale napr. ”csendör” je žandár - policajt. V doslovnom preklade ”csend” je ticho a ”ör” je strážca, ergo, ”csendör” je teda ”strážca ticha”, čo nám je sympatické.
azon nevetgélnek h a holnap az a hol a nap. azt nem tudják magyarul tegnap és holnap
náluk
včera dnes zajtra : tegnap ma holnap
és a nap az den
a kövér az a háj kwoj > kövér
az ördög az őr dög, ugyanis rajta keresztül kell mennek nem pálpéteren
a vendéglő az meg nem vendég lő, hanem vendég-el-ő, a vendég, meg vündig, vün = jön
